Potrebujete sledovať hodnoty kyslíka – saturácie vo Vašom tele? V domácom i nemocničnom prostredí na to využijete malý praktický prístroj - pulzný oxymeter.

Merač hladiny kyslíka v krvi – oxymeter je prenosný prístroj malých rozmerov s nízkou spotrebou elektrickej energie a jednoduchou obsluhou. Meranie pomocou pulzného oxymetra je úplne bezbolestné, neinvazívne, stačí si ho pripojiť k špičke prsta a odmerať nasýtenie hemoglobínu kyslíkom a srdcovú frekvenciu. Ale na akom princípe vlastne funguje tento malý užitočný prístroj?

Jednou z najdôležitejších funkcií ľudského tela je poskytnúť dostatok kyslíka do všetkých jeho častí. Kyslík sa je transportovaný do tkaniva vďaka červenému krvnému farbivu – hemoglobínu.

Hemoglobín s naviazaným kyslíkom sa nazýva oxyhemoglobín HbO₂ a hemoglobín zbavený kyslíka sa nazývy redukovaný hemoglobín Hb. Meranie hodnoty okysličenej krvi je postavené na Lambertov-Beerovom zákone, ktorý vyjadruje závislosť absorbcie elektromagnetického žiarenia od vlastností materiálu, cez ktorý žiarenie prechádza.

Jednoducho povedané, využíva sa vlastnosť krvi, ktorá mení farbu podľa toho, ako veľmi je hemoglobín nasýtený kyslíkom. Oxyhemoglobín neabsorbuje veľké množstvo svetla, ale s jeho klesajúcou saturáciu sa absorbuje viac svetla a oxyhemoglobín tmavne. V blízkom infračervenom spektre oxyhemoglobín absorbuje viac svetla než redukovaný hemoglobín.  

Pulzná oxymetria je teda založená na dvoch fyzikálnych princípoch:

• svetelná absorbancia oxyhemoglobínu je odlišná od redukovaného hemoglobínu na dvoch rôznych vlnových dĺžkach, ktoré sú v červenom spektre a s spektre blízkom infračervenému svetlu
• absorbancia oboch vlnových dĺžok má pulzačnú zložku, ktorá je spôsobená kolísaním objemu arteriálnej krvi medzi zdrojom a detektorom svetla.

Prakticky to vyzerá tak, že na dobre prekrvené tkanivo (väčšinou je to prst, alebo ušný lalok) sa umiesti zdroj svetla (červeného a infračerveného) a na druhú stranu detektor, ktorý meria koľko svetla bolo pohlteného. Pulzné oxymetre musia brať do úvahy len absorbciu svetla spôsobenej pulzáciou arteriálnej krvi. Musia teda odstrániť vplyv žilnej krvi a tkaniva.
Absorbcia nepulzujúcich (statických) tkanív, žilnej krvi a arteriálnej krvi je konštantná.

Absorbcia pulzujúcej kapilárnej krvi sa mení na závislosti od jej objemu. Práve túto časť sa využíva na meranie saturácie krvi, na meranie pulzu a pulznej krivky.

Podľa umiestnenia zdroja svetla a jeho detektora  rozoznávame 2 druhy sond oxymetrov :

-         Transmisná sonda  - detektor je umiestnený oproti zdroju svetla – meraná časť tela je presvietená (prst, ušný lalok). Oxymetre s takouto sondou sú najviac používané.

-         Reflexná sonda – použitie transmisnej pulznej oxymetrie je limitovaná šírkou meraného tkaniva, preto sa v niektorých prípadoch používa reflexná oxymetria, kde je detektor umiestnený na rovnakej strane, ako je zdroj svetla. V tomto prípade sa na meranie používa hrudná kosť, alebo čelo.